Auto recenze Škoda Felicia

Závady a opravy na autě

Prasknutý a pokrivený brzdový kotúč. Výmena oboch kotúčov cca 2 500 Sk.
Rozsypaný termostat. Výmena cca 1 200 Sk.

Vypálené 3 žiarovky.

Hodnocení a zkušenosti s autem

Prečo práve Škoda Felícia 1,3 MPi?

V roku 1996 sme potrebovali hotovosť na rekonštrukciu bytu. Kde však na to vziať? Časť peňazí z predaja nášho štvorročného Furmana sme vrazili do bytu a zostalo nám aj na leasing krátkej Felície 1,3 MPi. Rozhodovanie v prospech Felície netrvalo dlho, pretože môj vtedajší šéf kupoval do firmy Felíciu a mňa poveril prevzatím auta z predajne. Felícia 1,3 MPi ma zaujala natoľko, že sme podobnú kúpili aj do rodiny.

Prvé dojmy

Felícia 1,3 MPi veľmi priaznivo zapôsobila na mňa už na diaľku. Pri štartovaní vydávala dovtedy neslýchaný, pomerne vysoký, ale hladký a rozhodne príjemnejší zvuk ako hrkotavo - hrncový zvuk vznikajúci pri štartovaní Favoritov. Štartér Felicie bol totiž podstatne menší, ako bolo dovtedy v Škodovkách zvykom a motor rozkrúcal cez svoju malú prevodovku počuteľne vyššími otáčkami. Felicia zapôsobila na mňa priaznivo aj svojim nevtieravým exteriérom s miernymi oblinami. V porovnaní so Škodou Furman bol aj interiér na oveľa vyššej úrovni. Panel prístrojov bol príjemne zaoblený a hoci bol plastový nepôsobil neprívetivo.

Karoséria

Zovňajšok päťdverovej, päťmiestnej karosérie typu hatchback bol umne tvorený oblinami a hranami. Vcelku karoséria pôsobila hladkým a oblým dojmom. Felicia nevydávala pri zatváraní dverí vyslovene plechový zvuk. Pätoro dverí umožňovalo celkom pohodlný prístup do interiéru aj do batožinového priestoru. Plechy museli byť z dobre tvarovateľnej ocele, pretože po pár rokoch parkovania na mestských parkoviskách boli na všetkých dverách preliačené pásy od nárazníkov vedľajších áut.

Podvozok

Konštrukčne bol podvozok Felície 1,3 MPi skoro rovnaký ako vo Favoritoch. Všetky kolesá boli nezávisle zavesené. Predná náprava typu Mc Pherson, bola hlukovo odizolovaná od karosérie polyuretanovými vankúšmi. Zadná vlečená náprava mala priečny skrutný stabilizátor. 13" kolesá boli obuté v pneumatikách Barum Continental. Na rozdiel od Barumiek na Furmane s týmito gumami som nemal žiadne problémy. Samozrejme, ak nepočítam 7 defektov.
Inak podvozok bol dobre zladený s veľkosťou a hmotnosťou auta. Za celých sedem rokov podvozok nespôsobil žiadnu kritickú situáciu.

Motor

Konštrukcia motora vo Felicii 1,3 MPi vychádzala z takmer nesmrteľného motora s pôvodom v Škode 1000 MB. Postupne sa motor dopracoval k hliníkovej hlave valcov, duralovým tyčkám zdvíhadiel ventilov, piestom spevneným oceľovými krúžkami, predĺženému saciemu potrubiu, elektronickému zapaľovaniu, elektrickému čerpadlu paliva a mnohým ďalším vylepšeniam. Posledným evolučným vývojovým stupňom motora bolo viacbodové vstrekovanie a počítačové riadenie. Tieto vymoženosti umožnili použiť v aute viaccestný riadený katalyzátor výfukových plynov. Motor disponoval len 40 kW. Zaujímavou vlastnosťou motora bolo, že max. krútiaci moment - 100 Nm dosahoval už pri 2550 ot/min.

Prevodovka

Päťstupňová prevodovka bola dobre odstupňovaná. Úplne bez problémov umožňovala 40 kW motoru ťahať aj 400 kg zaťažený príves s plne obsadeným autom. Ovládala sa na svoju dobu štandardným spôsobom do 6 ramenného H-čka. Spiatočka bola oproti piatemu prevodovému stupňu vpravo vzadu. Na dnešné pomery by sa dráhy k jednotlivým stupňom zdali trochu dlhé.

Brzdy

Kotúčové brzdy na predných kolesách, bubnové vzadu. Dvojokruhové brzdy s diagonálnym zapojením by mohli byť štandardom, keby nebolo keby. Napriek najslabšiemu 40 kW motoru sa mi brzdy Felicie javili ako poddimenzované. Pri jednom zjazde Čertovice v daždi som sa dostal do situácie, ktorá si vyžadovala prudké brzdenie. Pravdepodobne pri ňom sa pravý predný kotúč prehrial natoľko, že sa skrivil a praskol. Pokrivenie sa prejavovalo tak, že pri intenzívnejšom brzdení sa nepríjemne rozkmitala celá predná náprava a od nej celé auto.

Interiér a pohodlie

Interiér bol jednoduchý, ale pôsobil celkom príjemným dojmom. Prakticky neponúkal pohľad na žiadnu kovovú časť karosérie. Všetko bolo poprikrývané. Dvere mali tvrdé plastové, priestorovo tvarované výplne s látkovým poťahom a so schránkami. Rukoväte, kľučky dverí a lakťové opierky kopírovali osvedčené tvary a rozmiestnenie z Volkswagenov. Panel prístrojov bol plastový, ale príjemný na vzhľad a ľahko udržiavateľný. Mal som šťastie na volant. Bol švorramenný so širokou hlavou - presne taký, ako sa používal na airbagy, hoci naša Felicia airbag nemala. Sedadlá sa zdali byť tvrdšie, ale zato boli pohodlné a dobre tvarované. Predné sa vyznačovali výborným bočným držaním tela a celkom pohodlným sedením. Napriek tomu, že nastavovať sa dali len v pozdĺžnom smere a skláňaním operadla, vodič s výškou 175 cm si v nich vedel vytvoriť dobré pracovné podmienky. Pohodlie si však bolo treba vypestovať návykom na tvar a polohu sedadiel. Interiér ponúkal celkom slušné pohodlie štyrom dospelým osobám priemerného vzrastu. Na kratšie vzdialenosti sa odviezli aj piati dospelí. Batožinový priestor so svojimi 260 l objemu ani zďaleka nedosahoval rozmery Furmana, ale rozobratý detský kočík sa nám doňho podarilo vtesnať. Po vybratí zadných sedadiel vznikol celkom slušný nákladiak. Celý náš dvojizbový hnuteľný majetok, samozrejme okrem nábytku, pobalený v papierových škatuliach sme na niekoľko jázd Feliciou presťahovali do nového bytu.

Ovládanie

V porovnaní s Furmanom mala Felicia 1,3 LXi ovládacie prvky rovnako rozmiestnené. Ovládače boli vo Felicii na vzhľad krajšie a na ovládanie jednoznačnejšie. Inak ovládanie Felicie 1,3 LXi bolo štandardné a nevyznačovalo sa žiadnymi špecialitami. Stierače boli štandardne vybavené pamäťovým cyklovačom, ktorý som si do Furmana musel dokúpiť a ktorý mi neskôr v Octavii chýbal. Riadenie nemalo posilňovač. Dokiaľ som posilňovač riadenia nepoznal, ani mi veľmi nechýbal. Keď som sa však po roku jazdenia v Octavii vrátil do služobnej Felicie, najviac mi v nej chýbal práve posilňovač riadenia. Radenie prevodových stupňov bolo typicky škodovácke. Vyznačovalo sa pomerne dlhými dráhami. Ku skráteniu pohybov k jednotlivým prevodovým stupňom došlo až v nových prevodovkách, ktoré sa montovali do faceliftových Felicii.

Jazda a jazdné vlastnosti

Do Felicie som prešiel zo Škody Furman. Na rozdiel od Furmana, pri štartovaní Felicie nemusel vodič rozmýšľať, či je motor studený, alebo teplý. Pri štartovaní nebolo treba v žiadnom prípade ani len dotknúť sa plynového pedála. Krátka Felicia mala v porovnaní s Furmanom veľmi podobné jazdné vlastnosti, ale o niečo lepšie manévrovacie schopnosti. Felicia bola po dlhej dobe prvou Škodou, ktorá nevydávala pri jazde takmer žiadne pazvuky. Motor bol pomerne dobre hlukovo odizolovaný od priestoru pre posádku. Vzhľadom na veľkosť a hmotnosť Felicie bol aj 40 kW motor dostačujúci. Kto nemal falošný súcit s motorom a nebál sa vytočiť ho do vyšších otáčok, dokázal jazdiť celkom svižne. Predvídavosťou, taktizovaním a držaním motora vo vyšších otáčkach sa dali aj Felíciou dosiahnuť zaujímavé rýchlostné priemery. Horšie to bolo po obsadení auta posádkou, naložení batožinou a zapriahnutí prívesu. Jazda v plnom zaťažení vyžadovala trpezlivosť pri zrýchľovaní a predvídavosť pri brzdení, pretože s prívesom bolo treba brzdiť oveľa, oveľa skôr ako bez neho.

Spotreba

Vo Felicii nebolo treba strážiť spotrebu. Skôr naopak. Ak som chcel, aby Felicia žila, musel som vytáčať a držať motor vo vyšších otáčkach, čo sa nezhoduje s pravidlami úspornej jazdy. Napriek tomu po siedmych rokoch, po najazdení 95 728 km a spálení 7182 l benzínu vychádzala na Felícii 1,3 MPI priemerná spotreba na 7,50 l /100 km.

Slabé stránky Felicie 1,3 MPi

Jednoznačne slabé brzdy, chýbajúci posilňovač riadenia a možno farba málo odolná voči kamienkom zo zimného posypu odletujúcim spod kolies vpredu jazdiacich vozidiel. Po niekoľkých rokoch vyzerala predná kapota po mojej snahe opraviť výtlky akoby prekonala osýpky. Felicie trpeli koróziou zadných dverí. Neviem čím to bolo, naše dvere nekorodovali ani v náznakoch.

Silné stránky Felicie 1,3 MPi

Spoľahlivosť, pomerne dlhá životnosť hlavne v porovnaní s predošlými škodovkami, nízke náklady na prevádzku a servis. Vzhľadom na to, aké malé auto Felicia bola, aj pomerne slušný batožinový priestor.

Záver

Felíciu sme používali denne na jazdu do práce. To znamená, najmenej dvakrát denne studený štart aj v zime. Na Felicii som ihneď od kúpy svietil vždy, keď bežal motor. Napriek tomu akumulátor aj po siedmych rokoch fungoval bezchybne a vypálila sa len jedna stretávacia žiarovka a jedna kontrolka stretávacích svetiel. Okrem toho sa raz rozsypal termostat. V celku môžem skonštatovať, že Felicia bola spoľahlivým autom. Vlastne raz nás Felicia zradila.
Bolo to po Vianociach v zime 1997. Do rána sa ochladilo na -28°C. Po prvom pokuse o naštartovanie motor nenaskočil. Nepomohli ani ďalšie pokusy. Usúdil som, že v palive musela byť voda, ktorá v silných mrazoch zamrzla a upchala prívod paliva. Nevidel som to inakšie, len dopraviť auto do tepla servisu. Na štartovaní sa nič nezmenilo ani po dvoch hodinách rozmrazovania. Automechanik usúdil, že porucha nebude spočívať v zamrznutej vode v palive. Asi za dvadsať minút mal vybraté, fénom vysušené a späť namontované sviečky. Motor chytil na prvé brnknutie. Nakoniec poruchu predsa spôsobila voda, ale nie v benzíne. Motor Felicie mal kompresný pomer 10,5 : 1. To je približne toľko, ako Dieselov motor v tanku. Tento kompresný pomer stačil na také zohriatie vzduchu vo valci, že sa z neho vyzrážala vlhkosť na studených sviečkach a tie zvlhnuté nezafungovali.
Felícia bola po Škode 1000 MB prvou peknou škodovkou a asi vôbec prvým vozidlom od Škody, ktoré sa už podobalo na auto. Nebolo ju treba doma dorábať, vylepšovať a vcelku bola spoľahlivá. Na mňa zapôsobila dojmom skutočne šťastného autíčka, ktoré nezostalo nič dlžné svojmu menu. Rimania tomu hovorili "nomen omen". Kto často cestoval v mestských podmienkach, nebol náročný na pohodlie pri občasných medzimestkých jazdách, pre toho bola Felicia ideálnym vozidlom.

Přečetli jste recenzi, teď ji můžete ohodnotit:

•  
•  
•  
•  
•